| Oči |
|
Oči človeka sú malým zázrakom prírody. Farebné videnie výbornej kvality, ostrý obraz predmetov vzdialených od niekoľko centimetrov do nekonečna za šera i v ostrom slnečnom svetle a v priestorovom zobrazení, schopnosť zaostriť na predmet, ktorý sa objaví v periférii nášho pohľadu, odhad vzdialenosti predmetu alebo rýchlosti pohybujúceho sa objektu, to všetko dokáže správne vyvinutý náš najdôležitejší zmysel. Dokonalosť ale i zložitosť procesu videnia lepšie pochopíme keď sa prenesieme do technickej roviny. Zrak si môžeme predstaviť ako dve kamery (oči) pripojené do operačného centra (mozog) a obrazovku na ktorej sledujeme obraz. Kamery majú schopnosť automaticky zaostriť, zacloniť a čiastočne potlačiť chyby optických prostredí. Operačné centrum oba obrazy spracuje a vytvorí jeden plastický obraz. Snaží sa potlačiť nedokonalosť primárnych obrazov. Systém sa vyvíja do 7-8 roku života. Môže byť poškodený poranením alebo chorobou. Vekom sa znižuje priehľadnosť optických prostredí a schopnosť zaostriť (presbyopia). Zvýšená námaha a dráždenie spôsobujú neprirodzené reakcie, pokiaľ pôsobia dlhodobo, aj trvalé zmeny. Jednotlivé časti nemožno opraviť, ani vymeniť. Chyby systému sa prejavujú takmer vždy na kamere (oku) a definujeme ich ako zrakovú alebo očnú chybu. Na príčine je predozadná dĺžka oka, ktorá nezodpovedá optickej mohutnosti oka a obraz predmetov pred okom sa vytvára pred sietnicou (myopia) alebo za sietnicou (hypermetropia). Touto chybou je postihnutých asi 50% populácie. Ťažkosti sa väčšinou dostavia v priebehu života, prichádzajú pomaly a prejavujú sa zhoršeným videním do diaľky alebo do blízka, prípadne len bolesťami hlavy, očí, alebo celkovou únavou. Určitý čas im dokážeme odolávať a nedostatky kompenzovať. O to väčšie komplikácie však môžeme očakávať v budúcnosti. V niektorých prípadoch, napríklad u detí, môže dôjsť k trvalému a nenávratnému poškodeniu zraku. Presbyopia (starnutie očnej šošovky) sa dotýka každého vo veku nad 40 rokov. Myopia, hypermetropia a presbyopia nie je choroba, ale fyziologická chyba. Vyšetrenie zraku robí očný lekár alebo optometrista. Samotné vyšetrenie očnej chyby vyžaduje dostatočné skúsenosti vzhľadom na schopnosť zraku kompenzovať nedostatky optickej sústavy. Objektívne vyšetrenie aj najmodernejšími prístrojmi je len základ pre subjektívne testy. Dôležitý je pocit zákazníka v doporučenej korekcii. Náprava je možná okuliarmi, alebo kontaktnými šošovkami. Aj v tomto prípade je nutné zobrať do úvahy skutočnosť, že korekčnú pomôcku musíme umiestniť pred oko, alebo na prednú plochu optického systému oka.
|